piatok, 3. novembra 2017

Naše obľúbené moderné quilty z Quilt Festivalu - 1.časť

Ak sledujete našu Facebook stránku, určite ste si všimli, že sme minulý týždeň strávili v látkovom a patchworkovom raji, na Quilt Markete a Quilt Festivale v Houstne. Prežili sme plné tri dni obdivovaním nových kolekcií, diskutovaním s dizajnérmi a ochkaním a achkaním pred neuveriteľne krásnymi quiltmi :) Bolo ich neskutočne veľa, nafotili sme len tie, ktoré nás zaujali a rozdelíme ich do pár príspevkov. Ako prvé, samozrejme, vám ukážem moje srdcové záležitosti, moderné quilty. Niektoré z nich na fotkách už nevyzerajú tak veľkolepo, ale aspoň budete mať predstavu, čo všetko sme videli.

M.C.Bunte: Under the Russian Dome (USA)

Caryl Bryer Fallert-Gentry: Arches (USA)

Susan Brubaker Knapp: Purple Girl (USA)

Gerrie Congdon: Wonky Square Dance (USA)

Linda Anderson: Perceptions of Life (USA)

Sue Bleiweiss: Work in Progress (USA)

Van Gogh Cherrywood Challenge








Terrie Newman: Rose Cottage (USA)

Linda Waddle: Door #5

Candy Mullins: Windswept (Kanada)

Kate Themel: Home (USA)

Christine Perrigo: Ohio Snowball (USA)

Judy Coates Perez: Polychromatic Predilection (USA)

Hsin-Chen Lin: The Deer Island (Taiwan)

Maggie Vanderweit: From Lenin to Lennon (Kanada)

Cheryl Olson: I Choose Joy! (USA)

Cheryl Olson: The Princess Warrior's Forest (USA)

Jill Kerttula: Urgan Voyeur: Taubman Museum (USA)

Jean Grimes: Living in the Light (USA)

Cheryl Costley: Red Violet Structure (USA)

Sonia Bardella: A Flower Between the Flowers (Taliansko)

Pokračovanie nabudúce..






nedeľa, 22. októbra 2017

Ako som šila Elzovské papučky

Ahojte všetci! :)

Nesníva sa vám to, naozaj píšem! Po strašne dlhej dobe. Splnili sa moje obavy, že sa pozriem na dátum posledného príspevku a zistím, že ubehli už dva roky. A nie je to preto, že by som si šila potajomky a nepodelila sa s vami. Skutočne som už takmer dva roky nič nešila a veľmi mi to chýbalo. Do väčších projektov sa ani nepúšťam, lebo viem, že by skončili ako kostlivci v skrini. 
Ale keď sme dostali kožené podrážky od Prymu, vedela som, že aspoň jedny musím ušiť Marinke. 
Jednak preto, že sú veľmi milučké a kožu mám rada, ale aj preto, že už začína byť chladno a naše deti ešte nemajú papučky na doma a pobehujú iba v ponožkách, prípadne úplne bosé.
A samozrejme aj preto, že je to projektík na jedno nedeľné popoludnie :)

Marina je už veľká slečna (má 4 roky!) a rada rozhoduje o tom, čo si oblečie, takže som sa jej pýtala, aké papučky by chcela. Zadanie znelo jednoznačne: chce Elzovské papučky :)

Výber teda padol na tyrkysový bodkovaný flanel a vločky a dovnútra mäkučký flís.
Na ručné šitie som použila niť na Espadrilles (polovicu balenia na jednu papučku, polovicu na druhú) a samozrejme hrubú plátaciu ihlu.


V každom balení kožených podrážok je aj strih a návod, ale pre mňa je to príliš stručné, asi by som to podľa toho nezvládla, ale veľkým pomocníkom mi bol tento video návod.

Na začiatok treba vystrihnúť štyri kusy hornej látky a 4 kusy vnútornej.
Nejako som sa s tým nepiplala, zohla som látky na polovicu, prišpendlila strih a rovno vystrihla.

Keď Elza, tak musíme mať aj sneh, na dva kusy hornej látky som našila vločky :)

Potom už treba začať trochu dávať pozor, prišpendliť lícovými stranami k sebe vždy dva diely, zošiť zadné časti a horné iba potiaľ, kde je to naznačené v strihu (od prehybu k špičke).
Zošívala som na šírku pätky.

Potom musíme odstrihnúť prebytočný materiál pri švoch na flíse 
a vystrihnúť "véčko" na vonkajšej látke tam, kde sme začínali šev.

Komplikovanejšia časť, prevrátiť vnútornú časť (náš flís) a vsunúť ju do vonkajšej časti tak, aby boli diely k sebe lícovými stranami a zošpendliť dookola horný okraj. Celé dookola zošiť na šírku pätky.
Dajte si špendlíky radšej opačným smerom, ja som si dopichala prsty :D

Keď to celé obrátite, začína sa to podobať na papučky :)
Teraz treba dookola zošpendliť spodnú časť a obšiť cik cak stehom.

Hotové horné diely teraz treba vložiť do koženej podrážky a prichytiť špendlíkmi.

Potom ručne zošiť podrážku s horným dielom. Môžete robiť krížiky alebo cik cak. 
Mne to podľa videa veľmi nešlo, tak som to urobila po svojom a výsledok je celkom prijateľný :)
Nepoviem, že super, lebo hlavne prvá papučka mi dala zabrať, miestami to mám asymetrické a keďže to celé treba obšiť jednou dlhou niťou, ku koncu sa mi to uzlilo a už som sa bála tej druhej.
Ale druhá šla lepšie a nakoniec to bol naozaj príjemný nedeľný projekt :)

Obe hotové. Majiteľka hovorí, že sú jej veľké, ale keď k nim dostane aj nočnú košieľku, 
určite ich bude nosiť :) Potom vám ukážem fotky.



nedeľa, 6. decembra 2015

Ešteže máme sviatky a deti


Milé moje, po strašne dlhej dobe som späť s niečím, čo som ušila. Wow, obrovská vec! :)
Nie, že by som skôr nechcela, ale akosi sa nedalo. Stále bolo niečo. Práca, deti, práca, choroby, práca, cestovanie, práca, práca, práca.. Konečne však prišla chvíľa, keď som sa rozhodla, že chcem znovu šiť a jednoducho si na to musím nájsť čas. Viete si predstaviť, aké to je, keď pracujete s látkami, krásnymi, príjemnými na omak, ale nič z nich netvoríte. Už ma doslova svrbeli prsty, bolo len otázkou času, kedy to "praskne" a znovu si sadnem k stroju. Síce k môjmu prvému, jednoduchému, mechanickému, lebo moju veľkú lásku Janome 7700 som medzičasom posunula aktívnejšej majiteľke, ale aj po viacročnej prestávke krásne vrčal a šil! :) 
Veľké šťastie, že máme sviatky a deti. To sú asi najväčšie motivátory k tvoreniu. Blížil sa Mikuláš, Remi svoju čižmu na darčeky mal, ale Marinka nie. Ako by to bolo, keby si čižmičku vyvesil len jeden z nich?!




Tá vľavo je Remiho čižma, šitá podľa úžasného fotopostupu z blogu Diary of a Quilter pred viacerými rokmi. Tá vpravo bola darovaná a dúfam, že dodnes slúži tak dobre, ako naša :)

Spôsob, akým sa čižma šije, namä, že sa pásy prišívajú priamo na vatelín, mi veľmi vyhovuje, takže som po ňom siahla znovu.
Výber látok padol na fat quarter set od Adornitu, ktorý som si minulý rok doviezla z výstavy v Houstne. Dozrel ich čas. A najmä to bolo veľmi pohodlné a rýchle rozhodovanie, lebo som hľadala látky v tyrkysových a červených odtieňoch a tento set mal presne tie farby a ešte sedel aj počet potrebných látok. Žiadne dilemy, žiadne váhanie, stačilo hneď strihať a šiť. 


So šitím je u mňa všetko po starom. Vlastne nie je. Trochu som vyšla z cviku, na detaily prešívania radšej netreba pozerať. A s Marinou na kolenách to ide trochu horšie. Buď mi berie špendlíky alebo vypína stroj :D

A skamarátila som sa s novými pomôckami:
  • geniálnymi japonskými nožnicami Kai, ostrými ako britvy; 
  • pásy látok som našívala na Thermolam, keďže som nepotrebovala nadýchaný efekt; 
  • začala som používať pravítko v palcoch, keďže takmer všetky postupy, podľa ktorých šijem, sú v palcoch, ide to rýchlejšie; 
  • a ten krásny prívesok je najnovší úlovok z výstavy v Houstne, orezávač nití



Keď som sa už k tomu šitiu dostala, ušila som rovno dve, čo budem trochárčiť. Tá vľavo je Marinkina a tá vpravo mala byť pre moje krásne krsniatko Alicu.. síce som to nestihla odoslať, ale Mikuláš bude aj o rok.. a medzičasom som si povedala, že potrebujem ešte jednu, veď Alica má aj brata, no ako by to bolo :)


Dnes ráno bola u nás obrovská radosť, Mikuláš naplnil čižmy až po okraj. 
Už menšia sranda bola zabrániť im, aby všetky sladkosti zjedli v priebehu pár hodín :)


PS: ďakujeme pani Osuskej za vynikajúce perníčky! Krásne, malinké a veľmi chutné. Musela som ich rýchlo odfotiť, lebo sa nebezpečne míňajú :)

A vám všetkým prajem pohodové prípravy na Vianoce! Dúfam, že sa čoskoro ozvem s ďalším šitým výtvorom. Nesľubujem, že to bude o pár dní, ale ateliér už je znovu v milom rozhádzanom stave, takže ma tvorenie bude lákať. 





pondelok, 4. mája 2015

Pomáham, teda som { odovzdávanie } II.

Trvalo mi takmer rok (!), kým som sa znovu dostala na detskú onkológiu na bratislavské Kramáre. Z minulého odovzdávania ostali nejaké deky, vankúšiky, hračky a háčkované čiapočky a postupne prichádzali ďalšie. Aj keď som už žiadnu zbierku nevyhlasovala, jednoducho je medzi vami veľa dobrých duší, ktoré chcú svojou ručnou prácou potešiť deti bojujúce so zákernou chorobou. 

Pre detičky bola dokonca pripravená časť výstavy Patchwork Klubu Kreatív, ktorý pod vedením Danky Hoššovej pôsobí pri Centre voľného času v bratislavskej Dúbravke. 

Neviem, či je to osud alebo zhoda náhod (ale skôr sa prikláňam k prvej možnosti), ale vždy, keď niečo riešim s týmto oddelením, začnem stretávať ľudí, ktorí s ním majú niečo spoločné. Buď tam pracujú alebo si na vlastnej koži zažili, aké to je, ocitnúť sa tam s dieťaťom. Beriem to všetko ako znamenia, že je čas sa tam vypraviť. 

Deň D padol na pondelok 27.4. a ako prvýkrát, znovu som mala zmiešané pocity - jednak radosť, že deti poteším, ale aj obrovský stres a smútok z toho, že tam vôbec detičky musia byť. A ich mamy. Na tie nesmiem zabudnúť, majú to veľmi ťažké. Veľa detí bolo na izbách a nesmeli sme k nim ísť, ale celkom sa nám osvedčilo, že darček pre deti vyberajú ich maminy a máme istotu, že dostanú niečo, čo sa im páči. 

Odovzdali sme celkom slušnú kôpku vecí, nie zo všetkého máme fotky, ale niekedy nemám ani odvahu ani chuť pýtať sa na fotenie, keď vidím, že deti prechádzajú nepríjemnými vyšetreniami, liečbou alebo sú po operácii :(

Veľmi vás prosím, aby ste fotky nesťahovali, neupravovali a nešírili - kľudne pošlite link na tento blog. Ja som vďačná, že nám deti a rodičia dovolili fotiť, ale ďalej by sa s nimi nemalo manipulovať, je to predsa len veľmi citlivá záležitosť.














Z celého srdca ďakujem všetkým, ktoré ste deťom poslali darčeky 
a deťom a ich maminám prajem, aby to v nemocnici čo najrýchlejšie a čo najlepšie zvládli. 



LinkWithin